Miško bol handrový macko. Chodidlá mal z červeného zamatu, dva gombíky namiesto očí a ňufák vyšitý vlnou. Patril jednemu náladovému dievčatku, ktoré ho raz zahŕňalo láskou, inokedy ho zlostne hodilo na zem a ťahalo ho za jemné látkové ušká. A tak sa Miško jedneho dňa rozhodol, že utečie. Využil zmätok pred Vianocami, pretisol sa cez dvere a dostal sa na slobodu.
Vonku stretol Mikuláša a ten ho vzal k sebe do saní. Všetko bolo neuveriteľne krásne. Stromy, vtáci, hviezdy. Pomáhal svätému Mikulášovi rozdávať darčeky a tešil sa zo svojej slobody. Prišli k poslednému domčeku. Bola to biedna chalúpka na okraji lesa. Miško zašmátral labkou vo veľkom vreci svätého Mikuláša, ale vrece bolo už prázdne. Nič v ňom nenašiel. V chalúpke býval chorý chlapček. Ráno sa zobudí a v topánočke nič nenájde. Smutný Mikuláš sa zahľadel na medvedíka peknými tmavými očami.
Miško si vzdychol, objal pohľadom krajinu, v ktorej sa doteraz túlal a krôčik za krôčikom šiel urobiť dobrý skutok. Vošiel do domčeka, schúlil sa do chlapčekovej topánočky a čakal na ráno.