Vo veľkej krištáľovej klietke žil malý slávik. Patril bohatému perzskému kupcovi, ktorý sa raz vybral na cestu nakúpiť nové hodváby a vône. Mal prechádzať okolo miesta, kde predtým žil jeho slávik a tak sa ho opýtal: “Chceš niečo odkázať svojim priateľom? Ako sa máš u mňa dobre a nič ti nechýba?” ”Opýtaj sa ich, či na mňa nezabudli.”Kupec splnil slávikovo želanie a keď sa vrátil, povedal mu:”Spýtal som sa jedneho slávika, či ti niečo nechce odkázať,” vravel rozpačito, “ale on spadol na zem medzi kvety a ostal nehybne ležať. Myslel som si, že je mŕtvy, ale keď som odchádzal, pohol krídlami a vyletel na strom. Ešte som na neho viackrát zavolal, no neodpovedal mi. Zdá sa, že tvoji priatelia na teba zabudli. Nič ti neodkázali.”Slávik smutne sklonil hlavu a celý deň sa nedotkol ani jedla, ani pitia. Na druhý deň ostal nehybne ležať na dne klietky.Kupec si myslel, že je mŕtvy. Vybral ho z drahej klietky a položil do trávy. Už už odchádzal, keď vtáča pohlo krídielkami a vyletelo k slnku. Z jeho zobáčika sa ozval radostný spev: “Ďakujem ti za odkaz, ktorý si mi priniesol. Bol o slobode. Najkrajší, aký som v živote dostal.” A odletel smerom k rozkvitnému lesu.
*Poučenie*: “A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte. Hľa, povedal som vám to.” /Mt 28, 7/