Čašníčka zapísala objednávky dospelých pri stole a potom sa obrátila na 7 ročného chlapčeka. ”Čo si dáš ty?” opýtala sa.Dieťa sa hanblivo poobzeralo okolo seba a povedalo: “Dal by som si bagetu s klobásou.”Čašníčka ešte ani nezačala písať, keď ju chlapcova matka rázna zastavila.”Nijakú bagetu,” povedala dôrazne, “prineste mu biftek s mrkovou a zemiakové pyré.”Čašníčka sa znovu sklonila ku chlapčekovi: “S čím chceš tú bagetu? S kečupom? S horčicou?””S kečupom.””O chvíľu som späť,” povedala čašníčka a odišla do kuchyne.Všetci pri stole onemeli od úžasu.Ale malý chlapec zatlieskal rukami a radostne povedal: “Jeeej!!! Tá teta ma vidíííí! Ona vie, že existujeeeem!!!”
*Poučenie*: Naše domy sú plné ľudí, ktorí majú hodnotu ako ich nábytok. Ale mnohí z nich by naozaj chceli existovať.