Deň pred vianočnými prázdninami sa deti štvrtej triedy pretekali v nosení darčekov pani učiteľke, ktorá bola veľmi milá a dobrá. Marisa sa každému dieťaťu poďakovala zvlášť. Keď prišiel rad na Tobiáša, otvorila vrecúško a zbadala malú, no nádhernú mušľu. Najkrajšiu, akú v živote videla. ”Kde si vzal túto mušľu, Tobiáš?” opýtala sa prekvapene.”Dolu.. pri Veľkom útese…” odpovedal chlapec.Veľký útes bol dosť ďaleko a dalo sa k nemu dostať len po strastiplnej ceste. ”Ďakujem, Tobiáš. Tento krásny darček mi bude vždy pripomínať, aký si dobrý. Hm… musel si prejsť dlhú a namáhavú cestu, kým si pre mňa našiel takýto vzácny darček…” Tobiáš s úsmevom odvetil: “Tá dlhá a namáhavá cesta patrí k darčeku, pani učiteľka.”
*Poučenie*: Nedarujeme vec. Darujeme kúsok našej lásky. Jediným skutočným darom je kúsok neba.