Malá Elenka veľmi rada chodievala svojou starou mamou na nákupy. Ale pred vianocami boli všetci podráždení, uponáhľaní, zamĺknutí, nikto sa nezastavil, aby sa prihovoril, nikto nemal čas na milé slovo.
Doma vyrobila stará mama nádherný darček zabalený do zlatého papiera, previazaný červenou stuhou. Elenka ho chcela otvoriť, ab sa dozvedela, čo je v ňom, ale stará mama jej vysvetlila, že tento balíček je v skutočnosti tajomstvo.
Na druhý deň podišla stará mama ku mrzutému strážnikovi Pankrácovi s velikánskymi fúzami, ktorý nikomu nedôveroval a žil úplne sám a podala mu balík. ”Čo s tým mám robiť?” opýtal sa prekvapený Pankrác.”To je pre vás. Priateľstvo a šťastie,” pridala sa Elenka.Strážnik nevychádzal z údivu. “Vari aj ja mám tu priateľov?” tešil sa. Cestou domov stretol zametača Sebastiána. Sebastián bol vždy plachý a deti sa mu neraz posmievali. Keď videl prichádzať strážnika, schoval sa za smetiak. Ale Pankrác mu podal balík so slovami: “To je pre teba!””Ďakujem,” neveriaco zašepkal šťastný Sebastián. Tak sa stali strážnik a zametač priateľmi. Ale Sebastián balík neotvoril. “Darujem ho Dorotke,” pomyslel si. Dorotka bolo chudučké dievčatko s plavými vrkôčikmi, jediné, ktoré mu vždy povedalo: “Dobrý deň.” Dorotka ležala s chrípkou. “To musí byť nádherný darček,” tešila sa. Pošlem ho Zuzke, aby sa so mnou udobrila. Zuzka navrhla, aby darček dali ich obľúbenej pani učiteľke a ona, keď sa vrátila domov, ho dala pani Kováčikovej, ktorej deti bývali ďaleko a ona často plakávala. Pani Kováčiková odniesla darček Emilovi, ktorý pracoval ako mäsiar a všetci si preto o ňom mysleli, že je bez srdca. A tak to šlo ďalej a ďalej… všetci sa na seba usmievali a prihovárali sa jeden druhému. Nakoniec sa balík vrátil k Elenke a jej starej mame. “Teraz mi už povieš, čo je vo vnútri?” pýtala sa rozradostnená Elenka. “Nič zvláštne,” povedala stará mama. “Len trochu lásky.”