Milan Rúfus má postihnuté dieťa Zuzičku, ktorá mu daruje pamätník. V útlom zošitku je vždy jedna strana pokreslená a jedna voľná, a tak si Rúfus na tie voľné strany začne písať verše. Hovorí, že v Pamätníčku vedie rozhovor o detstve skrze detstvo jeho dcérky Zuzičky, ktorú nazýva “raneným mláďatkom”.